Najprv to hlavné: fotky sa netlačia
Vaše fotky sa do knihy nedávajú priamo. Sú predlohou pre kresbu. To mení všetko v tom, ako ich vyberať.
Znamená to, že nevadí, ak je fotka trochu rozmazaná alebo zle nasvietená. Vadí, ak sa z nej nedá prečítať, čo sa deje a ako ľudia vyzerajú. Ostrosť je menej dôležitá než zrozumiteľnosť.
Fotka tváre je iná ako fotka spomienky
Toto je najčastejšie nedorozumenie. Potrebujeme dva úplne odlišné druhy fotiek a každý má iné pravidlá.
Fotka tváre
Podľa nej kreslíme, ako človek vyzerá, a používame ju po celej knihe. Od každého človeka stačí jedna, ale musí byť dobrá.
Spredu, ostrá, celá tvár dobre viditeľná, ideálne bez grimasy alebo len s jemným úsmevom.
Fotka spomienky
Podľa nej kreslíme scénu, teda čo sa dialo. Tu je pravidlo úplne opačné: čím neusporiadanejšia, tým lepšia.
Nemusí byť ostrá, nemusí sa nikto pozerať do objektívu, pokojne nech sú chrbtom.
Čo funguje ako fotka tváre
- Tvár smerom k fotoaparátu. Profil je najhorší, z neho sa nedá poskladať, ako človek vyzerá spredu.
- Rovnomerné svetlo. Vonku v tieni je lepšie než na priamom slnku alebo v protisvetle.
- Bez slnečných okuliarov, bez čiapky do očí, bez ruky pred tvárou.
- Neutrálny výraz alebo jemný úsmev. Vyplazený jazyk a prižmúrené oči sú milé, ale kreslí sa z nich zle.
- Tvár dosť veľká v zábere. Fotka z desiatich metrov nepomôže, aj keď je ostrá.
Ak máte na výber, pošlite radšej dve alebo tri fotky tváre. Vyberieme si tú, z ktorej vieme poskladať najspoľahlivejšiu podobu.
Čo funguje ako fotka spomienky
Tu si väčšina rodičov vyberá zle, lebo si vyberá tie „pekné". Fotka, kde sa celá rodina usmieva do objektívu, je pekná, ale nie je z nej príbeh. Nič sa na nej nedeje.
- Fotky, kde niekto niečo robí. Kúpe, kŕmi, nesie, plače, zaspáva. Deja je viac než pózovania.
- Fotky, kde je vidieť miesto. Kuchyňa, dvor, auto, nemocničná izba. Miesto nesie polovicu spomienky.
- Neusporiadané fotky. Rozhádzané hračky, neustlaná posteľ, špinavé ruky. Takto to naozaj vyzeralo.
- Fotky, ktoré by ste inam nedali. Práve tie bývajú v knihe najlepšie.
Ako to vyzerá po prekreslení
Vľavo bežná fotka z mobilu, vpravo hotová strana knihy.
Najčastejšia chyba: zmenšené fotky
Toto je jediná technická vec, na ktorej naozaj záleží, a robí sa ľahko bez toho, aby ste o tom vedeli.
Keď si fotku stiahnete z messengeru, z WhatsAppu alebo z Instagramu, dostanete jej zmenšenú kópiu. Vyzerá na obrazovke rovnako, ale má zlomok pôvodných údajov. Na kreslenie predlohy je slabá, hlavne pri tvárach.
Riešenie je jednoduché: hľadajte originál v galérii telefónu, nie ten, čo vám niekto poslal. Ak fotku má niekto iný, poproste ho, nech ju pošle ako súbor alebo cez úložisko, nie ako obrázok v chate.
Editor vás na to sám upozorní, keď je konkrétna fotka na tlač primalá. Nie je to blok, len upozornenie, aby ste to vedeli skôr než my.
Staré a vyblednuté fotky
Pri rodinnej kronike je to bežné a nie je to problém. Keďže kreslíme, stačí, aby sa dalo rozoznať, ako človek vyzeral.
- Radšej skenujte než foťte. Aj lacný skener dá lepší výsledok než mobil.
- Ak fotíte mobilom, vyberte fotku z rámika. Sklo robí odlesky, ktoré zakryjú tvár.
- Foťte kolmo zhora, na dennom svetle pri okne. Nie pod lampou, tá dá žltý nádych a tieň.
- Nesnažte sa fotku vylepšiť filtrami. Pošlite ju tak, ako je, my si poradíme.
Koľko ich vlastne treba
Menej, než si ľudia myslia, a zároveň je lepšie nahrať viac, než sa zmestí.
- Jedna fotka tváre od každého človeka, ktorý má byť v knihe nakreslený.
- Toľko fotiek spomienok, koľko sa zmestí do knihy, teda 9 až 47 podľa veľkosti.
- Pokojne aj viac. Ktoré sa použijú, uvidíte v návrhu a posledné slovo máte vy.
Fotky ľudí a zvieratiek sa do počtu spomienok nerátajú, tie sú navyše. Presné počty podľa veľkosti nájdete v cenníku.
Skúste to na jednej fotke
Otvorte editor, nahrajte jednu fotku a pozrite, čo vám o nej povie. Nič neplatíte a nič sa neodosiela.
Otvoriť editor